Předseda Nejvyššího soudu Petr Angyalossy přivítal v červnu v sídle Nejvyššího soudu v Brně předsedu Nejvyššího soudu Slovenské republiky JUDr. Jána Šikutu, PhD. Pro Petra Angyalossyho to byla v roli hostitele první takto významná návštěva od jmenování do funkce. V důsledku koronavirové pandemie bylo totiž nutné v uplynulých více než dvanácti měsících všechny plánované akce tohoto druhu odsouvat na později. Při příležitosti své návštěvy poskytl Ján Šikuta čtvrtletníku Nejvyššího soudu AEQUITAS rozhovor, který nyní přináší Česká justice.
Nejvyšší soud Slovenské republiky právě dokončuje poslední fázi přechodu správní agendy na Nejvyšší správní soud. Ten vznikl na Slovensku teprve nedávno a od 1. srpna tohoto roku definitivně převezme od Nejvyššího soudu všechny pravomoci v rozhodování ve správních věcech. Jak složitá je tato změna po technické stránce, personálně, jak zasáhne do pokračujících neukončených soudních řízení na správním úseku? Odcházejí v té souvislosti z Nejvyššího soudu na Nejvyšší správní soud všichni soudci, kteří měli u Vás správní agendu na starosti? (Odcházejí i s asistenty?)
Táto zmena má niekoľko segmentov. Pôvodne sa úplne logicky predpokladalo, že celé naše správne kolégium prejde na Najvyšší správny súd (NSS) SR. Nebola prijatá dobrá možnosť, a teda taká, podľa ktorej by boli sudcovia Najvyššieho súdu zo správnej oblasti automaticky „kooptovaní“ za sudcov NSS SR. Naopak, vyžadovalo sa od nich, aby prešli znovu výberovým konaním. Toto mnohí odmietli, čomu úplne rozumiem. Na konci dňa je situácia taká, že zriadenie NSS SR veľmi zasiahlo do autonómie a personálnej politiky Najvyššieho súdu a zároveň podľa môjho názoru aj do personálnej politiky NSS SR. Lichotí nám, že polovica sudcov správneho kolégia zostala u nás, môže to však ohroziť štart Najvyššieho správneho súdu. Tiež si treba uvedomiť, že sudcovia Najvyššieho súdu sú špecializovaní, pričom v prípade správneho kolégia ide o najviac špecializovaných sudcov na správne súdnictvo. A tí sa teraz musia pred dosiahnutím dôchodkového veku, a teda vo veku 50 a viac rokov, prekvalifikovať na inú špecializovanú agendu, či už trestnú, občiansku alebo obchodnú. Podľa mňa je to nerešpektovanie a neváženie si mozgového a skúsenostného potenciálu sudcov správneho súdnictva, ktorý naša krajina má.
Pokiaľ ide o prechod vybavovania agendy správneho súdnictva, tento je riešený jednak ústavou a zákonom, ako aj dohodou medzi dotknutými inštitúciami oboch najvyšších súdov. Znamená to, že všetky veci správneho súdnictva prejdú na novovzniknutý Najvyšší správny súd. Iná možnosť ani neexistuje, keďže inak by mohlo dôjsť k neústavnej situácii, ak by niektoré veci zostali na Najvyššom súde a počas najbližších rokov by paralelne existovali dva najvyššie správne súdy, čo by bola neudržateľná právna situácia spôsobujúca právnu neistotu.
Po personálnej a technickej stránke však existuje právna norma, ktorá hovorí o tom, že oba súdy sa na všetko ostatnom dohodnú, čomu verím.
Ve funkci jste již déle než rok. Co v té souvislosti považujete za svůj dosavadní největší úspěch a co se naopak prozatím nepodařilo?
Do funkcie predsedu Najvyššieho súdu som nastupoval s určitou víziou, ktorú som prezentoval vo výberovom konaní pre Súdnou radou SR. Žiaľ, od začiatku môjho nástupu začali zo skríň „vypadávať kostlivci“, čomu som sa v podstate venoval až doteraz.
Zdá sa, že konečne nastal čas, keď môžem začať realizovať môj skutočný program, pričom verím, že do konca môjho mandátu sa mi podarí urobiť aspoň niečo z toho, čo som mal v predstave. Všetko sa podriaďuje tomu, aby sa dodržali princípy a garancie nezávislosti sudcu, čo je právom občana a nie výhodou sudcu. A teda aby sa konania zrýchlili, odôvodnenia súdnych rozhodnutí skvalitnili a boli zrozumiteľnejšie, a aby sa v konečnom dôsledku zvýšila dôvera občana a verejnosti v spravodlivosť súdu. Na tom pracujem s celým vedením a tímom okolo mňa.
Darí sa nám dopĺňať podstav personálneho obsadenia súdu sudcami, keďže veľký počet bol na konci minulého roku odvolaný pre dosiahnutie dôchodkového veku. V predchádzajúcom období totiž nedochádzalo k ich pravidelnému a postupnému odvolávaniu. Podstatne sa nám podarilo zlepšiť komunikáciu medzi sudcami na pracovisku, ako aj celkovú informovanosť zamestnancov a sudcov súdu o činnosti vedenia aj všetkých ostatných oddelení. Podarilo sa nám nadviazať a vybudovať systém pravidelnej komunikácie medzi Najvyšším súdom SR a ostatnými kľúčovými inštitúciami pôsobiacimi v oblasti spravodlivosti, a teda Ústavným súdom SR, Ministerstvom spravodlivosti SR, Súdnou radou SR, Generálnou prokuratúrou SR, stavovskými organizáciami advokátov, notárov, exekútorov. S niektorými sme podpísali aj memorandum o vzájomnej spolupráci. Najvyšší súd tiež aktívne pomáha pri vytváraní a sfunkčňovaní Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý má začať svoju činnosť 1. augusta 2021. Takisto budujeme vzťahy s partnerskými najvyššími súdmi Európskej únie a zároveň rozvíjame naše členstvo v Rade Siete predsedov Najvyšších súdov Európskej únie, vyvíjame aktivity a komunikujeme s veľvyslanectvami akreditovanými na Slovensku.
Jak složité je a bude vrátit slovenské justici, soudům a prokuratuře, důvěryhodnost veřejnosti? Jak se o to konkrétně snaží Nejvyšší soud Slovenské republiky?
Vrátiť ľuďom dôveru v justíciu je beh na dlhé trate, ale ja som vytrvalý bežec. S tímom na tom pracujeme každý deň, no je to zložité. Musíme skvalitniť súdne konania a rozhodnutia, ukázať, že sudcovia sú na jednej strane ľudia, no zároveň majú dostatočný odstup od účastníkov konania. Majú tiež odvahu rozhodnúť veci inak, ako očakávajú médiá, ale zároveň spravodlivo na základe dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise, ako aj, samozrejme, na základe dôkazov, ktoré sa získali zákonnou cestou. Je to veľmi ťažká úloha, no mám veľmi veľa inšpirácie z môjho pôsobenia v zahraničí z OSN či z ESĽP. V zahraničí som pôsobil dostatočne dlho a mal som tak veľa príležitostí na to, aby som pochopil, ako veci treba robiť, čo je dôležité a čo menej, ako sa má robiť personálna politika, či ako má justícia fungovať ako celok.
V minulosti jste získal bohaté zkušenosti v zahraničí. V čem by se slovenská, ale i česká, justice mohly inspirovat za svými hranicemi? Které soudní systémy v Evropě podle Vás fungují nejlépe, a proč?
Môžeme si o sebe myslieť, čo chceme, no aj napriek našim kvalitám sme na Slovensku vo všeobecnosti dosť uzavretí a často nie dostatočne informovaní. Často hovoríme o banánových republikách, ale pravdou je, že v niektorých oblastiach máme veľa nedostatkov. Samozrejme, máme úžasných expertov na svetovej úrovni, o ktorých sa však často ani nevie a nepíše, no máme aj mnoho ľudí so zaostalým myslením. Mnohým ľuďom podľa mňa chýba rozhľad, ktorý je možné získať až po tom, keď zistia, ako fungujú iné systémy v zahraničí, aby tak mohli porovnávať. Bez tohto porovnania a poznania sa dá len ťažko objektívne a zmysluplne inšpirovať.
Otázka však podľa mňa nestojí tak, ktoré systémy fungujú najlepšie. Sú rôzne, pričom štát má širokú mieru úvahy, aký systém si vzhľadom na kultúru a tradície vytvorí. To je úplne v poriadku. Systém vždy budú implementovať ľudia a závisí len od toho, či ho budú dodržiavať alebo nie. Z mojej skúsenosti viem, že u nás je kultúrou pravidlá obchádzať a nie dodržiavať. To je ten podstatný problém. Môžeme hovoriť napríklad o daňovom práve či iných veciach. V škandinávskych krajinách je to napríklad nemysliteľné a aj preto majú vyššiu životnú úroveň, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva.
Dôležité teda je, aby si ľudia demokraticky určili pravidlá a následne ich aj dodržiavali. Pokiaľ ide o justíciu, dôležité je, kto a akým spôsobom sa do systému dostane. Aby kritériami neboli iba odbornosť, ale aj ďalšie kvality a hodnoty, ktoré potom garantujú zákonnosť a spravodlivosť súdneho konania a rozhodovania.
Stejně jako v Česku, tak i na Slovensku se nyní aktivně diskutuje o nutnosti změnit současnou soudní mapu. Pravděpodobně jste na Slovensku ve svých úvahách ještě dále, než u nás. Podle jakých hlavních principů a zásad by měla být nová soudní mapa na Slovensku vytvořena? A panuje v tom shoda i se zákonodárci?
Súdne okresy by mali kopírovať okresy administratívneho členenia štátu, s ktorými sú v súlade aj okresy prokurátorské, policajné, starostlivosť o rodinu, dieťa atď. Pokiaľ ide o primeranú veľkosť okresov, tie existujúce sú vhodné, možno by som zlúčil veľmi maličké, ktoré boli umelo vytvorené v minulosti. Nesústredil by som sa na prekresľovanie okresov, ako to má v úmysle súčasná reforma a súdna mapa. To podľa môjho názoru deklarovaný cieľ, ktorým je skrátenie súdnych konaní, zvýšenie kvality súdnych rozhodnutí a pretrhnutie väzieb, nezabezpečí. Na základe mojich osobných skúseností zo zahraničia by som šiel cestou investovania do zvýšenia počtu miest pre pomocný odborný personál sudcu, teda vyšších súdnych úradníkov a asistentov sudcu. To je cesta, ktorá by zabezpečila prakticky okamžité skrátenie, zrýchlenie súdnych konaní a tiež kvalitu súdnych rozhodnutí. Zároveň by toto opatrenie pôsobilo aj protikorupčne. Jeden sudca by mal mať podľa mňa aspoň troch asistentov (VSU), čím by sa jeho výkon strojnásobil. V prípade pretrhnutia väzieb by som neprenášal sídla súdov, ale zameral by som sa na odstránenie dôvodov a príčin, pre ktoré tieto väzby vznikajú. Totiž, ak aj premiestnite sídla súdov, na malom Slovensku sa väzby samé o sebe nepretrhnú. Ak by sa tak aj stalo a neodstránite príčiny, väzby znovu vzniknú tak, ako vznikli tie súčasné.
Na závěr požádám o osobní tip. Soudci Nejvyššího soudu České republiky a Nejvyššího soudu Slovenské republiky se každoročně setkávají na několikadenních výjezdních poradách, kde si v rámci svých kolegií vyměňují zkušenosti. Koronavirová pandemie tuto tradici přerušila, loni jste se společně nemohli sejít. Podaří se to letos?
Stretnutia sudcov Najvyšších súdov Českej a Slovenskej republiky boli veľmi prospešnou aktivitou. Vytvorila sa tradícia, ako aj priestor na výmenu odborných skúseností, právnych názorov a pohľadov na právo, interpretáciu práva a výkon justície. Určite budem s mojim českým kolegom hovoriť o pokračovaní týchto spoločných stretnutí.
JUDr. Ján Šikuta, PhD., byl prezidentkou Slovenské republiky Zuzanou Čaputovou jmenován předsedou Nejvyššího soudu dne 20. května 2020. Vystudoval Právnickou fakultu Univerzity Komenského v Bratislavě, postgraduálně studoval občanské právo na Právnické fakultě Univerzity Karlovy v Praze, v roce 2009 mu byl přiznán titul PhD. na Fakultě práva Panevropské vysoké školy v Bratislavě. Je rovněž absolventem studijních pobytů na University of Oxford anebo John Abbott College v Quebecu. Do funkce soudce byl Ján Šikuta jmenován v roce 1986. Působil nejprve na Okresním soudě Bratislava-venkov, později na Krajském soudě v Bratislavě. Od roku 1995 zastával funkci právního poradce u Úřadu Vysokého komisaře OSN pro uprchlíky se sídlem v Ženevě, od roku 2004 byl soudcem u Evropského soudu pro lidská práva ve Štrasburku. Po skončení funkčního období se v roce 2015 stal soudcem Nejvyššího soudu Slovenské republiky, kde působil v občanskoprávním kolegiu. V rámci své publikační činnosti se věnuje především otázkám lidských práv a mezinárodního azylového práva.
AEQUITAS
